Ctibor Štítnický, vlastným menom Tibor Dörner, sa narodil 6. septembra
1922 v Štítniku. Po gymnaziálnych štúdiách v Rožňave a Tisovci sa
vzdelával na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita
Komenského) v Bratislave, ale vysokoškolské štúdiá nedokončil. V roku
1944 vstúpil totiž do odboja ako člen partizánskej skupiny Slávia v
Gemeri. Pôsobil aj ako hlásateľ a redaktor Slobodného slovenského
vysielača v Banskej Bystrici a tiež vo frontovom vysielači v Košiciach.
Po oslobodení pracoval v rokoch 1945 - 1949 v bratislavskom rozhlase a
potom rok na Ministerstve informácií v Prahe. V rokoch 1950 - 1957 bol
tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a nasledujúce dva roky sa
venoval len literárnej činnosti. Jeho ďalším pôsobiskom bolo
vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, kde bol najprv zastupujúci riaditeľ
(1959 - 1960), neskôr riaditeľ (1963 - 1965). Zastával aj post
šéfredaktora časopisu Kultúrny život (1960 - 1963).
V rokoch 1966 - 1970 pôsobil ako riaditeľ Slovenskej filmovej tvorby v
rámci Československého štátneho filmu. Pod jeho vedením vzniklo na
bratislavskej Kolibe okolo 40 hraných filmov, medzi nimi takmer všetky
diela slovenskej novej vlny a celý rad snímok režisérov ako Štefan Uher,
Stanislav Barabáš, Peter Solan či Martin Hollý. Z tejto funkcie Ctibora
Štítnického však v roku 1970 odvolali a na takmer dvadsať rokov mal
zákaz literárnej a novinárskej publicity. Do roku 1989 bol pracovníkom
Slovenského knižného veľkoobchodu.
Prvé básne uverejňoval v časopisoch Nový rod, Rozvoj a Napred.
Prispieval aj do periodík Tvorba, Elán, Pravda, Národná obroda a
Tribúna. Knižne debutoval v roku 1943 básnickou zbierkou Presýpacie
hodiny. Po roku 1945 sa zaradil k autorom socialistického realizmu a
vydal zbierky Červená šatka (1946), Pochod miliónov (1949), Jarná pieseň
družstevníka (1950), Rodina (1952), Na teba myslím (1954) a Chlieb a
ruže (1959).
Čitateľsky asi najúspešnejšou knihou Ctibora Štítnického sa stal výber z
jeho intímnej lyriky, ktorý po prvý raz vyšiel v roku 1966 pod názvom
Ostaň tu ešte chvíľu. Príťažlivosť knihy, ktorá sa v roku 1967 dočkala
ďalšieho vydania, zvýraznili aj čiernobiele ženské akty umeleckej
fotografky Oľgy Bleyovej.
Záujem o Štítnického knihu narástol v normalizačných rokoch, ktoré autor
musel stráviť mimo oficiálneho literárneho diania. Knižný výber jeho
ľúbostnej lyriky sa stal antikvariátnou raritou.
Okrem poézie pre dospelých sa venoval i tvorbe pre deti a mládež, ktorým
venoval knihy Jarný karneval (1960) a Rozprávky na predaj (1968). Ako
prekladateľ sa sústredil na priblíženie poézie maďarských autorov, najmä
Gyulu Illésa a Imre Madácha.
Ctibor Štítnický zomrel 12. júna 2002 v Bratislave vo veku 79 rokov.